Posledná zmena: 3.august 1997
Starí Egypťania používali tiež trojpísmenové znaky, ktoré predstavovali kombináciu troch spoluhlások. Väčšina takýchto znakov mala rovnaký význam ako obrázok, ktorým bola zobrazená. Tiež sa často používali ako zvukové znaky.
Existuje celá skupina týchto znakov. Tabuľka je prehľadom tých najčastejších.
Dvoj- a trojpísmenové znaky sú často dopĺňané jednopísmenovými, ktoré vracajú ich celú alebo len čiastočnú zvukovú podobu. Tieto prídavky sa nazývajú fonetické (zvukové) doplnky. Obyčajne sa opakuje len posledná spoluhláska viacpísmenového znaku. Nie je to pravidlo - viacnásobné prídavky sa bežne nepoužívali.
Táto tabuľka ukazuje niekoľko príkladov použitia fonetických doplnkov.
Fonetické doplnky sa mohli použiť z viacerých dôvodov. Najbežnejším dôvodom bolo, že doplnkové znaky označovali, že pracujeme so zvukovým znakom (fonogramom) a nie s významovým znakom (ideogramom). Ďalej sa mohli použiť na ozdobenie textu, napr. na vyplnenie prázdneho miesta.
Jednou zo zvláštností staroegyptčiny je úctivý zvrat. V slovách, ktoré obsahujú časť 'Boh' alebo 'kráľ' sa znak na začiatku slova nebere do úvahy. Všimnite si, že to označuje iba smer akým je slovo písané, a nie smer akým je vyslovované. Tu sú nejaké príklady.
Copyright ©
1997, Egyptologica Vlaanderen VZW
Základná URL:
http://hosting.netvision.be/egyptologica